S Adamem jsem se potkal před několika lety v Marakes Baru v Bratislavě, kde Stanislav Vadrna pořádal jeho „Bar Amazement Revolution Contest“ a kam si mě pozval jako jednoho z porotců. Už v té době se Adam odlišoval od ostatních svou originalitou a nápadem. Slovo dalo slovo a stali se z nás přátelé na dálku.
Kdybych měl Adama představit jeho profesními úspěchy, musel bych začít s vypisováním obsáhlého odstavce. Slovenský Barman roku 2010, finalista pro World Best Mai Tai 2011 na Havai nebo vítěz Havana Club Grand Prix jsou pouhými perličkami v jeho resumé.
Připomínání si těchto úspěchů ale není u našich dotazovaných barových osobností to nejpodstatnější. Zajímá nás především jejich přítomnost a současné působení, do kterého se dostali díky své píli, přístupu k práci a lidem a jejich skromnosti. Několikrát jsme společně propírali pracovní možnosti za světovým barovým pultem, až slova a diskuse vystřídala realita. Rozhovor s Adamem „Eddym“ Bursíkem.
GN: Adame, měli jsme nespočetně mnoho rozhovorů na téma práce v zahraničí. Co tě přimělo k tomu, že zvítězil právě Singapore? Proč ne Austrálie, Anglie nebo Čína?
V prvom rade chcem poďakovať za rozhovor a povedať, že to nebolo jednoduché rozhodnutie a už teraz chápem, keď všetci vraveli, že nie je až tak ľahké odísť, ako si všetci myslia. Je skutočne ťažké odísť od všetkého, čo máš rád a na čo si zvyknutý, a odísť do krajiny, kde nepoznáš kultúru, zmýšľanie a mravy.
Každopádne zo všetkých možností, ktoré som v živote mal, som sa rozhodol práve pre odchod do Singapuru aj preto, že som dostal zaujímavú ponuku práce, ale aj preto, že Singapure je mesto, kde sa barová kultúra v podstate stále len rozvíja a je tu čo priniesť a odovzdať.
GN: Co by mělo Slovensko udělat pro to, aby mu slovenský barový talent stále neodjížděl? Pokud je to jen trochu možné.
Myslím si, že to nie je úplne len o Slovensku, lebo každý ma úplne iné nároky na život, a aj keď na Slovensku to je veľmi ťažké vďaka slovenským zákonom a politike, myslím, že sa tam dá žiť a pracovať. Je to všetko o určení priorít v živote. Samozrejme, ak ťa nič nedrží v danej krajine a máš možnosť sa posunúť ďalej a dokázať sám pre seba niečo viac, tak nevidím dôvod, prečo ostávať na mieste a vo veľa prípadoch stagnovať.
GN: Před několika týdny opustil Slovensko na dobu neurčitou Martin Hudák, teď AEB. Je to pouze můj pocit nebo prostý fakt, že odjíždí za prací více Slováků než Čechů? V případě, že ano, proč si myslíš, že tomu tak je?
Pamätám si pred pár rokmi dozadu, čo môže byť už aj 8 rokov, sa chodili naši kamaráti z českých barov pozerať do Bratislavy, ako napreduje celá gastro kultúra; bohužiaľ po kríze, keď sa stopol turizmus u nás a vláda chce mať nad všetkým nezmyselnú kontrolu, sa zatvorilo nespočetne veľa vynikajúcich barov a celá kultúra spadla o 10 levelov dozadu. Samozrejme na veľké šťastie ostalo veľmi malo podnikov, ktoré stále dokážu určovať trendy, ale už to nie je to, čo bývalo. Sám viem, že v Čechách nemáte také nezmyselné zákony, ktoré by vám zakazovali byť kreatívnymi a napredovať, asi aj to je dôvodom, prečo tak veľa z nás poodchádzalo.
GN: Slovenská barová scéna by potřebovala více…
MAJITELOV BAROV, KTORÝ ROBIA GASTRONOMIU AJ POCITOVO A PRE RADOSŤ A NIE LEN AKO ČÍSLA V TABULKÁCH;
a méně…
NEZMYSLNÝCH ZÁKONOV, KTORÉ NÁS VRACAJÚ O NIEKOĽKO ROKOV DOZADU OPRATI MENEJ VYSPELÝM KRAJINÁM.
GN: Já tě znám, Adame, jako velmi inovativního barmana. Kdo nebo co je ti inspirací?
Nebudem klamať a každý, kto ma dobre pozná (takých je skutočne veľmi, veľmi málo) vie, že mojou veľkou inšpiráciou je láska, či už k práci, žene, životu a mnoho ďalšiemu, ale je to láska k tomu, čo robím a čo ma napĺňa.
GN: Chtěl bys někdy tajně, v koutku duše, vyhrát nějakou světovou soutěž? Jakou a proč? Nebo máš jiný pohled na soutěže velkolepého stylu?
Najväčšia súťaž prebieha každý deň; viesť úspešný bar, ktorý prosperuje a ľudia sa zakaždým doň tešia, to je svetová súťaž a nie ostatné veľkolepé barmanské súťaže. Neodsudzujem ich, ale na súťaž by som momentálne nešiel. Určite ale pôjdem, keď budem mať vo svojej práci všetko na 100 %, ak nie aj na viac a ľudia budú milovať podnik, v ktorom pracujem. V prvom rade netreba zabúdať na to, že naša práca je najprv o uspokojení hosťa a nie o sebaukájaniu zo súťaží.
GN: Jaká je tvoje nejoblíbenější pornohvězda a proč?
Jak to myslíš doslova, tak záleží od nálady, porno je ako cocktail – nie každý deň máš chuť na to isté… rád sa nechávaš prekvapiť. Ale Češky sú top!
GN: Jaký je tvůj největší osobní sen? Můžeš prozradit?
Byť šťastný!!! Nič iné si v živote neprajem. Možno to nie je odpoveď, akú by si chcel počuť, ale je to tak… ak by to bolo niekde na pláži, kde by som predával kokosy, alebo najlepší bar na svete, je mi to jedno, pokiaľ nebudem šťastný, nič nemá zmysel.
GN: V Singapuru už jsi přes týden, jaké jsou první dojmy?
Singapur je nádherný, teda aspoň určité časti z neho… každý rozpráva len o tých krásnych častiach, ako je Marina Bay, Sentosa a podobne, ale ja som stihol navštíviť už aj iné časti, a po pravde, nie je všetko zlato, čo sa blyští… nájdeš tu štvrte, ktoré sú skutočne staré a špinavé, ale aj to je súčasť Singapuru.
Každopádne mesto som si zamiloval už v prvý deň. Ja pracujem v China Town, kde sa nachádza veľká väčšina barov, ktoré pozná celý svet, takže som spokojný z miestom práce a žijem v príjemnej štvrti, kde je kľud.
GN: Vysvětlíš nám v krátkosti projekt baru, ve kterém pracuješ, a který tak vyhrál v plejádě světových barů na listině Eddyho Bursíka?
Bar sa volá Nutmeg & Clove, nachádza sa na bývalej plantáži muškátových orieškov a klinčekov. Čiže prepojenie histórie a súčasnosti je veľmi pekné. Sme v budove čínskeho klanu, ktorý stále sídli nad nami, a nikto nevieme, čo sa tam deje a asi ani nikto nechce vedieť.
Bar je v priestoroch starej čínskej lekárne, z ktorej sa ponechal aj pôvodný design z obrovským kabinetom ako displejom. Nutmeg & Clove je singapursky bar z prepojením tradícií a súčasnosti a snažíme sa používať veľa domácich ingrediencií. V Singapure je nepočetne veľa úžasných barov svetového merítka, ale všetky sú by som povedal v takom „London style“. My chcem byť domáci bar, ktorý reprezentuje Singapur a nie iné svetové mesta.
GN: Na začátku jsi nám zodpověděl, proč právě Singapore. Máš v merku nějakou další zemi, kterou bys rád dobyl?
To ešte neviem, je mnoho krajín, ktoré ma lákajú, ale či sa tak stane, to nechám na živote.
GN: Před svým odletem do Asie jsi trávil nějaký čas v Londýně se slovenskou barovou mafií. Předávali ti nějaké vzácné rady?
Boli to krásne 4 dni, lebo Rusty Cerven a jeho priateľka Zuzka Kromkova sa o mňa starali ako o vlastného, zároveň Marian Beke mi dal veľa rád o Singapure, takže áno, dostal som dosť tzv. brainstormingu
GN: V čem vidíš sílu slovenského barmana pracujícího v zahraničí? Erik Lorincz, Stanislav Vadrna, Marian Beke, Rusty Cerven, Bystryk Uko, Ladislav Piljar a další.
Každý je odlišný a každý ma nejaké iné prednosti, neviem tak jednoznačne odpovedať, ale myslím, že adaptácia na dané prostredie hra veľkú úlohu v úspechu vyššie menovaných. Každopádne každý priniesol zo Slovenska veľký kus kreativity a ta je skutočne jedna z najsilnejších stránok Slovákov.
GN: Adame, ať se moc a moc daří a budeme se těšit na další příběhy z tvých barových poutí.
Ja ti ďakujem krásne a verím, že jedného dňa budem prínosom pre gastronómiu či už v Singapure, na Slovensku, alebo niekde, kam ma odveje.
